Jdi na obsah Jdi na menu
 


9. Architektúra

9. + ARCHITEKTÚRA +

Nemôžeme hovoriť o východnej liturgii, nevenujúc pozornosť chrámu. Na Východe sa uplatňujú tri základné stavebné slohy. Je to sloh byzantský, ktorého pôdorys tvorí rovnoramenný kríž alebo kruh a stavba je zavŕšená kopulou.. Sloh románsky s pôdorysom latinského kríža s predlženým západným brvnom a sloh ruský, ktorý spojuje predchádzajúce dva slohy a vytvára mnoho kopuly. 

Ako celý východný obrad, tak aj východný chrám má svoju symboliku. Tu však treba poznamenať, že symboly vo východnom obrade, vždy boli sekundárne priraďované k úkonom a skutočnostiam, ktoré najprv nadobudli praktický charakter, t.z., že najprv určitá skutočnosť sa stala praktickou potrebou a až potom sa jej privlastnil duchovný symbol.

Východný chrám už na prvý pohľad vyniká svojou mystickosťou, k čomu prispieva vnútorné usporiadanie chrámu, množstvo fresiek a ikon, ale najmä tajomnosť najsvätejšieho miesta – svätyne, ktorá je pre laika „ukrytá“ za obrazovou stenou – ikonostasom.

Východný chrám sa vždy stavia tak, aby bol otočený svätyňou na východ. Hlavným symb. dôvodom tejto skutočnosti je fakt, že východ predstavuje stranu svetla. Odtiaľ prichádza svetlo /Svetlo/ , ktoré je symbolom Ježiša Krista.

Mnohé byzantské chrámy majú pôdorys v tvare gréckeho kríža.

Vnútorné rozdelenie chrámu je na dve základné časti: oltár (svätyňa) a chrám (loď) (*  pritvor). Tieto dve základné časti sú rozdelené obrazovou stenou, ktorá sa nazýva ikonostas. Toto rozdelenie na dve časti znamená: 1) nebo a zem 2) dve prirodzenosti JK; 3) dve časti človeka – telo a dušu.

Oltár (svätyňa) je od lode oddelený aj vyvýšeným stupňom, ktorý sa nazýva solea.

V strede solei pred cárskymi dverami vyčnieva polkruhový výsek, ktorý sa nazýva ambon a predstavuje kameň Kristovho hrobu, ktorý je spojený s osobou anjela. Preto na tomto ambone diakon (ktorý v liturgii predstavuje anjela), prednáša jekténie a ohlasuje radostnú zvesť – Evanjelium.

Kliros – je osobitné miesto na koncoch solee pre pevcov (kantorov) a čtecov (lektorov).

Niekedy sa vo východných chrámoch pri modlitbe len stalo, tak to je i dnes medzi ortodoxnými vých. kresťanmi. V našom kraji sa používajú aj lavice, ktoré sú umiestnené v lodi chrámu.

Na laviciach sú umiestnené aj choruhvy (zástavy), ktoré symbolizujú znak bojujúcej Cirkvi a víťazstvo Krista nad hriechom a peklom.

Veľkú úlohu vo vých. chrámoch zohrávajú aj veľké množstvá svietnikov a sviec, ako symbol Kristovho osvietenia.

Ikonostas ako symbol zjednotenia neba so zemou

Grécke slovo „eikon“ znamená obraz, podobu a „stásis“ označuje miesto, kde niečo stojí, kde je niečo umiestnené. Odtiaľ chápeme ikonostas ako drevenú stenu ozdobenú mnohými ikonami, ktorá oddeľuje chrámovú loď veriacich od oltára.

Mnohí svätí otcovia vo svojich objasneniach a výkladoch o symbolike východného chrámu zastávali názor, že všetky tri časti chrámu, tak oltár, ako aj chrámová loď veriacich a pritvor, sa vzájomne spájajú a nie oddeľujú. Ak oltár (svätyňa) zobrazuje to, čo prevyšuje stvorený svet, trón Boží, kde prebýva samotný Boh, tak chrámová loď veriacich (stredná časť chrámu) zobrazuje stvorený svet, ale už vykúpený, posvätený a zbožštený, Božie kráľovstvo, nové nebo a novú zem. Sväté zobrazenia – ikony spájajú svet duchovný so svetom materiálnym, spájajú cirkev pozemskú s nebeskou.

Významný teológ a ikonopisec L. A. Uspenský o poslaní ikonostasu hovorí: „Ikonostas je hranicou medzi dvoma svetmi: pozemským a nebeským, ktorý neoddeľuje kňazov, sláviac sväté tajomstvá v oltári, od veriacich prítomných v chrámovej lodi, ale naopak, rozširuje túto hranicu nie ako rozdelenie, ale ako zjednotenie, ako vyjadrenie vzájomného prenikania oltára s chrámovou loďou veriacich (korábom), časného s večným.“ Svätý Maxim Vyznávač, citovaný u Uspenského, hovorí: „Tak ako sa v človekovi spája telesné s duchovným, pričom duchovné nepohlcuje telesné a ani sa nevyvyšuje, ale naopak, svojím pôsobením zduchovňuje telesné, že sa telo stáva vyjadrením ducha, tak podobne aj v chráme oltár a chrámová loď veriacich sa spájajú, pričom oltár ju posväcuje. Takto sa vlastne chrámová loď veriacich stáva zmyslovým vyjadrením oltára. Pri tomto ich spoločnom vzťahu sa obnovuje prvotným hriechom narušený poriadok sveta, t j. obnovuje sa to, čo bolo v raji a čo bude v Božom kráľovstve.“

Východný chrám so svojou architektúrou a nespočetným množstvom ikon, či už v ikonostase alebo na stenách chrámu, je ponímaný ako miesto zjednotenia nebeskej cirkvi s cirkvou pozemskou prostredníctvom jej členov, zhromaždených v jedno, duchom lásky v živom zjednotení tela a krvi. V nich a prostredníctvom nich sa uskutočňuje všeobecná jednota, kde chrám je obrazom cirkvi a svojím poslaním je orientovaný k eschatologickému zavŕšeniu.