Jdi na obsah Jdi na menu
 


8. Pôsty

8. + PÔSTY +

S liturgiou úzko súvisí aj celá náboženská prax východného kresťana. Zvláštne miesto v nej zaujímajú pôsty, ktoré sú ďaleko častejšie a prísnejšie než v západnej cirkvi. Niektoré pôsty sú veľmi dlhé. Napríklad pôst nazývaný filipovka (alebo vianočný), trvá 40 dni, pôst uspenský - trvajúci 14. dní pred sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Najdlhší a najvýznamnejší je Veľký pôst, ktorý trvá celú dobu od pondelka po Nedeli syropôstnej, ďalej celú pôstnu dobu a Veľký týždeň, t.j. celých päťdesiat dní.

Jedno z označení Veľkého pôstu, ktoré používa východná duchovnosť je - duchovný rebrík, po ktorom vystupujeme zo zeme do neba. Podobá sa tomu, ktorý videl vo sne utekajúci Jakub. Na jednotlivých stupňoch tohto duchovného rebríka stoja pozemskí anjeli a nebeskí ľudia. Takto cirkev označuje veľkých a zbožných otcov púšte a cirkvi, skúsených znalcov duchovného života, tvorcov liturgických textov pôstneho obdobia. Oni nás svojím životom, dielom a modlitbami povzbudzujú a uľahčujú tento náročný výstup, na vrchole ktorého je sám Pán - naša Pascha.

Hlavné myšlienky pôstnych bohoslužobných textov sa zameriavajú na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v procese spásy.

Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, vína a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v nás hasí bludnú žiadostivosť vyberavosti, obžerstva a uschopňuje pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu.

Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. V ňom sa každý má dať niesť milosťou modlitby, skutkami pokory a milosrdenstva. Súčasne je dôležité, aby sme sa zapálili čistou láskou k Bohu a ľuďom. Tu hlavnú úlohu zohráva pokora, kajúca modlitba a milosrdenstvo.

Západný obrad vníma pôst ako obetu, ktorá sa pridáva k modlitbe. Východní otcovia vidia tento vzťah modlitby a pôstu z opačného hľadiska: telesná zdržanlivosť je nutná podmienka k tomu, aby sme sa naozaj mohli modliť. Aj samotný pôst je modlitbou tela. Pôst rysuje v tele svojou krásou obraz nesmrteľného života – je to spôsob života budúceho veku a ukazuje nám, aký druh stravy dostaneme po vzkriesení z mŕtvych.

Slávenie Eucharistie

Rozdiel v zdôrazňovaní a chápaní teologicko-liturgických skutočností kresťanského východu a západu je aj rozdielny pohľad na Eucharistiu. Pre západ je typické zdôraznenie obetného charakteru. Svätá omša je obeta Nového zákona, ktorú uskutočnil Ježiš Kristus a ktorá sa stále sprítomňuje nekrvavým spôsobom. Badať tu aj veľký zmysel pre právne chápanie posvätných úkonov. Východ sa viac pridŕža včasno-kresťanského chápania v takom zmysle, že svätá liturgia je slávnosťou, uctením si Veľkonočného víťazstva, účasťou na zbožšťujúcich tajomstvách večného Kráľa. Tu prichádza Boh, Pán a Vládca medzi svoj ľud a toto stretnutie a priblíženie sa k nadprirodzenej nádhere nedosiahnuteľnej božej veľkosti, k Bohu, ktorý posväcuje celé tvorstvo, vchádza do neho a zbožšťuje transformovaním svetla svojej nebeskej milosti. Je to radostná slávnosť a predobraz nášho finálneho stretnutia s Bohom. Tento pohľad však kontrastuje s myšlienkou pôstu, ktorý reprezentuje uvedomenie si vlastnej slabosti a úbohosti, padnutej ľudskej prirodzenosti, stav bez Boha vinou dedičného hriechu, ako aj osobných hriechov.

Takto sa na východe vylúčilo slávenie Eucharistie v dňoch Veľkého pôstu, okrem sobôt a nedieľ, ktoré nemajú v liturgii pôstny charakter. Okrem vyššie uvedených skutočností sa tu pripája ešte jedna a to, že po slávení Eucharistie, ktoré bolo pre kresťanské spoločenstvo sviatkom, nasledovala obradná hostina - agapé, ktorá taktiež narušovala pôstnu disciplínu. Preto zákaz plného liturgického slávenia v pôstnom období, ako aj túžba veriacich pristupovať aj po tieto dni k eucharistickému prijímaniu, podnietili vývoj osobitnej bohoslužby, pri ktorej môžu veriaci pristúpiť na sväté prijímanie.

Ďalšou rozdielnosťou v spiritualite východu a západu vo vnímaní Veľkého pôstu je aj to, že tu sa nestretneme s krížovou cestou ani s pôstnymi piesňami, ktoré ospevujú utrpenie Krista. Utrpenie a muky akoby ustupovali do úzadia. Aj toto obdobie preniká oblažujúce svetlo Vzkrieseného Pána v ktorom bolesť a žiaľ, bledne tak ako svit mesiaca pred vychádzajúcim slnkom. Našou úlohou je odstrániť všetko, čo prekáža nášmu stretnutiu so Vzkrieseným, aby sme aj my, tak ako On, mohli zažiť vlastnú Paschu, vidieť a skusovať toto neprístupné svetlo a cez zbožštenie mať účasť na živote najsvätejšej Trojice. K tomu nás pobádajú a vedú aj bohoslužobné texty a modlitby.