Jdi na obsah Jdi na menu
 


3. Obrad

 

1. + OBRAD +

Cirkev ako tajomné Kristovo telo má mnoho rozličných údov a každý z nich je nezastupiteľný a nevyhnutne potrebný. Tak v katolíckej cirkvi existuje mnoho obradov: arménsky, byzantský, etiópsky, chaldejský, koptský, latinský, maronitský a sýrsko-antiochijský. Obrad je duchovná cesta, spôsob určitého spoločenstva (miestnej cirkvi), ako žije, kráča s Bohom a k Bohu. Je to akoby jazyk, ktorým určité spoločenstvo vyjadruje svoj vzťah k Bohu.

Obrad, ako hovorí profesor R. Taft, SJ, “obrad - nie je len liturgika, ale skôr komplexná tradícia, jedinečný spôsob, akým určité spoločenstvo veriacich vníma, vyjadruje a prežíva svoj život v rámci tajomného Kristovho tela. Zahŕňa tiež kánonickú disciplínu, mníšstvo, umenie, architektúru, duchovnú hudbu, a čo treba zdôrazniť – osobitného ducha, ktorý utváral túto tradíciu a je pre ňu podstatný.”

Obrad je zároveň aj dar - charizma, ktorým miestne spoločenstvo má slúžiť celej cirkvi. A aj gréckokatolícka cirkev na Slovensku chápe svoju cyrilometodskú tradíciu a byzantský obrad s jeho osobitou spiritualitou ako charizmu na obohatenie celej všeobecnej cirkvi. Byť gréckokatolíkom teda znamená aj osobitné povolanie - žiť a rozvíjať túto charizmu.

 „Obrad“ je jednoducho katolicizmus tak, ako sa vyvinul v súlade s kultúrou a duchom určitej skupiny ľudí. Výraz obrad, ktorý nesie v sebe aj vedľajší význam rituál, alebo ceremónia, je možno slabým výberom na označenie nesmierne komplexnej a bohatej reality. Pretože obrad nie je len liturgia, je to úplná katolícka tradícia, jedinečný spôsob, ktorým určité spoločenstvo veriacich vníma, vyjadruje a žije svoj katolícky život v rámci jedného Kristovho mystického tela. Rôzne obrady Cirkvi sú nám najlepšie známe cez ich liturgie. Je to pochopiteľné, pretože liturgia je najdokonalejšie a „oficiálné“ vyjadrenie duše, ktorá oživuje každú tradíciu. Avšak v nijakom prípade to nie je jediné vyjadrenie. Obrad zahŕňa tiež všetky ostatné prvky, ktoré by sme mohli očakávať v katolíckej kultúre: teologické školy so svojimi otcami a učiteľmi, kánonickú disciplínu, školy duchovnosti, zbožnosť, monasticizmus, umenie, architektúru, hymny a hudbu, a taktiež – a to treba zdôrazniť – osobitného ducha, ktorý vytvoril túto tradíciu a ktorý je spätne živený touto tradíciou a je pre túto tradíciu nevyhnutný.

Samozrejme, neexistuje katolícky obrad, ktorý by popieral to, čo iné potvrdzujú. Všetky obrady tvoria jednotu v Kristovej Cirkvi pod vedením biskupa Ríma. Všetky majú tie isté sviatosti, tie isté dogmy, ten istý morálny kódex. Rozdiely sú záležitosťou toho, na čo jednotlivé tradície dávajú väčší dôraz. Každá tradícia zdôrazňuje odlišné hľadisko jedinej, svätej, katolíckej a apoštolskej tradície, spoločnej všetkým.

Vo svojej encyklike Orientalis ecclesiae Pius XII. jasne vyjadruje, že naše orientálne tradície zahrnujú omnoho viac, ako iba liturgiu: Táto ochota tiež znamená vlastnú úctu k týmto tradíciám, ktoré sú jedinečným dedičstvom národov Východu, či sa to bude dotýkať posvätnej liturgie a hierarchických rádov, alebo iných pravidiel kresťanského života, pokiaľ sa budú pridržiavať pravej viery a morálneho zákona. Ktorýkoľvek a každý národ východného obradu musí mať svoju legitímnu slobodu vo všetkom, čo je vymedzené jeho vlastnou históriou a jeho vlastným géniom a charakterom, vždy zachovávajúc pravdu a integritu doktríny Ježiša Krista.

Preto východný obrad nie je len odlišným spôsobom slúženia liturgie. Je to „špeciálne dedičstvo“ s vlastnými sviatkami a pôstmi, svätcami a svätyňami. A čo je ešte dôležitejšie, je to iný „génius a temperament“, východný étos, z ktorého plynú tieto obradové a liturgické rozdiely.