Jdi na obsah Jdi na menu
 


12. Umenie

12. +UMENIE +

Spiritualita kresťanského východu sa veľmi silno prejavuje aj v duchovnom umení. Najcharakteristickejším znakom duchovného umenia kresťanského východu je ikonografia – písanie ikon.

Ikony majú významné miesto vo východnej spiritualite. Vidíme ich na ikonostase, na analojoch (podstavcoch) v strede chrámov, nosia sa v procesiách, nimi sa žehná ľud, v súkromných domoch zaujímajú čestné a posvätné miesto (krasnyj ugol). Uchovávajú sa so zvláštnou úctou.

Ikony sú Božím slovom “zapísaným” farbami na dreve. Tradícia vytvorila určitý symbolický “ikonografický jazyk”. Cieľom ikony je kontemplácia Boha skrze predkladané tajomstvo. Ikona totiž sprítomňuje sviatok alebo osobu, ktorá je na nej zobrazená, a tak keď sa klaniame pred ikonou (alebo ju bozkáme), neklaniame sa drevu, ale osobe, ktorá je na ňom zobrazená. Môžeme povedať, že ikony sú okná do sveta duchovných skutočností.

Byzantský obrad vôbec nepozná sochy (3D), ale len dvojrozmerné zobrazovanie (2D). Príčinou je jednak silný vplyv Starej zmluvy, ale najmä snaha vystihnúť nie pozemskú realitu ale nebeskú, večnú (eschaton).

Tieto posvätné obrazy sú spojené s ekonómiou spásy a vyniká v nich dvojitý aspekt Kristovho vykupiteľského diela – hlásanie Božej pravdy a udelenie milosti Božej.

Ikona je prejav posvätnej tradície Cirkvi tak isto, ako je tradícia písaná a tradícia ústna. II. Nicejský snem (787) prirovnáva maľbu ku kázaniu viery. Ikonografické umenie sa prirovnáva ku kňazskej funkcii. Podobne ako Božie slovo aj ikona má dynamickú silu. Božia milosť tu prichádza k ľuďom skrze obraz. Vo východnej kresťanskej spiritualite sa liturgický a sviatostný život cirkvi nedá od obrazov oddeliť (Uspensky). Ikona je symbol, ktorý vyjadruje a v istom zmysle aj stelesňuje a činí prítomnú vyššiu skutočnosť. Preto ju nemôžeme považovať len za maľbu.

Ikony sa teda uctievajú a kontemplujú. Cieľ, ktorý ma ikonografické umenie pred očami, je vydať svedectvo Božej prítomnosti vo viditeľnom obraze, objaviť zmysel všetkého, čo padá do oka. Je to teda ten istý cieľ, ako kontemplácia. Ikonograf ukazuje tajomný a božský zmysel sveta, ktorý maľuje. Preto používa mnoho symbolizmov. Na druhej strane však aj ten, kto sa na ikonu pozerá, musí byť pripravený k tomu, aby vnímal tajomstvo, ktorá sa mu zjavuje a približoval sa k ikonám s úctou a s čistým svedomím.

Pri písaní ikon sa dodržiava predpísaný kánon (pôst, modlitba, meditácia).

V technike cirkevnej ikonografie rozoznávame viacero skupín:

- Mozaika – je to plošná výzdoba, ornamentálna nebo figurálna, zostavená z drobných kociek, hranolov alebo kolíčkov, kamenných, neskôr sklenených, upevňovaných do mäkkej omietky alebo tmelu.

- Tempera – je miešanie suchých farebných pigmentov s vhodnou tekutinou (ocot, žĺtok...), ktoré sa takto spájajú s pripravenou suchou vrstvou vápna alebo sadry. Táto technika maľby umožňuje ikonám skoro zaschnúť a netmavnúť.

- Freska – obrazy zhotovené na čerstvej a vlhkej malte na stene.

- Enkaustika - je známa ako maľba s horúcim voskom, pri ktorej sa používa včelí vosk zmiešaný s farebnými pigmentmi. Roztavený vosk sa nanáša na pripravený drevený podklad.

Email – maľba na sklo