Jdi na obsah Jdi na menu
 


11. Hudba a spev

11. + HUDBA A SPEV +

K základnej charakteristike náboženského obradu patria nielen bohoslužobné texty, štruktúra chrámu, rúcha, odevy, nádoby, ceremónie a pod., ale aj spevy a hudba, ktorá slúži ako základ pre spev. Keďže grécko-byzantský rítus prijali viaceré národy (slovenské i neslovanské), je prirodzené, že hudba a spev do určitej miery odráža umelecký a hudobný temperament každého z týchto národov. Byzantská liturgická hudba je neodmysliteľnou súčasťou byzantskej liturgie. Byzantský bohoslužobný spev sa formoval pod vplyvom starého gréckeho spevu. Ide o hudbu formulaickú, čiže hudba je zložená z hudobných formúl (teda melodických vzoriek), ktoré sa ukladajú jedna za druhou podľa potreby (podľa dĺžky textu). Za sebou uložené melodické vzorky vytvárajú melódiu. Melodické vzorky, teda samotné melódie, sú organizované podľa ôsmich modov (v slovanských cirkvách nazývaných hlasy).

Autori zaoberajúci sa výskumom byzantského spevu rozlišujú štyri jeho dobové notácie:

1. starobyzantskú (r. 900 . 1200);

2. stredobyzantskú (r. 1200 . 1300);

3. novobyzantskú (r. 1400 . 1821);

4. modernú (od r. 1821).

Spev v byzantskej cirkvi, zvlášť viachlasný zborový spev počas liturgie pôsobí hlbokým dojmom. Svätý Ján z Damašku rozdelil cirkevný spev na osem hlasov - nápevov. Tak vznikli rozličné hlasy a ich podobeny, vytvorené s väčšou alebo menšou umeleckosťou.

Do byzantskej hudby patrí aj viachlasná hudba, avšak vždy bez nástrojového sprievodu. Pôvodný liturgická hudba bola vždy monofonická, avšak pod vplyvom západnej kultúry prenikol viachlas aj na Východ. Dnes sa viachlasnej hudbe venujú spevácke zbory. Vo väčšine krajín ide najmä o pôvodné chorály upravené a doplnené o ďalšie hlasové skupiny, ale vznikali (a vznikajú) aj nové kompozície, ktoré už neparafrázujú pôvodné chorálne melódie.