Jdi na obsah Jdi na menu
 


Nedeľa o porazenom

NEDEĽA O PORAZENOM

Jn 5, 1-15

 

AI: Začal sa sviatok pre každého muža, (iste aj pre mnohé ženy), ktorý potrvá ešte dva týždne. Majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré hostí naša krajina sú každý rok veľkou udalosťou a pre nás snáď aj očakávaním, ako ďaleko sa v hokejovom svete dostaneme. Nepochybujem, že minimálne polovica všetkých nás si v tomto čase sadá viackrát denne k televízii a sleduje vynikajúce výkony tých najlepších hokejistov sveta. S očakávaním sme sledovali v piatok a v sobotu naše dva zápasy, ktoré priniesli naozaj veľmi dobrú hru slovenských hokejistov. Priznám sa, že kvôli šampionátu som konečne po siedmych rokoch kúpil nový televízor, aby hokejový zážitok bol o to intenzívnejší. No a stojí to naozaj zato. Je to niekedy na nervy, občas i so šťastím, ale s radosťou si človek pri televízii zakričí to vysnívané slovo gól. I u nás sa kričí gól.

To mi teraz pripomína situáciu, keď vladyka Milan na náš odpust okiadza chrám a pozdravuje ľudí Christos Voskrese a spomedzi nás kňazov otec Milan neprehliadnuteľne odzdraví Voistinu Voskrese! Ako sám hovorí – „keď viem pri športe kričať nahlas gól, tak prečo by som pri tomto pozdrave, ktorý je najväčšou udalosťou pre každého kresťana nevedel prejaviť svoju radosť z toho, čo pre mňa Kristus urobil?!“ A má pravdu. Prečo by sme sa nevedeli tešiť z veľkých Božích diel?

 

KE: Veď pozrime sa, takéto šťastie sa dnes usmialo na človeka, ktorý pri nádrži Betsaida už desaťročia čakal na svoje uzdravenie. Našiel ho Kristus, ktorý vstúpil do jeho života a priniesol mu nesmiernu radosť.

 

DI: V dnešnom Božom slove počujeme o človekovi ochrnutom 38 rokov. Úžasne dlhá doba, roky, ktoré pre tohto človeka boli iste každým dňom ďalším a ďalším utrpením. Už len predstava toho, že by sme mali 38 rokov ležať na lôžku a čakať na koniec svojho života človekovi naháňa prinajmenšom depresiu. Tento človek určite už v živote neočakával takmer nič. Ležal pri Ovčej bráne, kde bola nádrž zvaná Betsaida a podľa dnešného Božieho slova vieme, že očakával a možno ani neočakával čas, kedy sa zvíri voda a zostúpi anjel, a kto prvý vojde do vody, tak ten bude uzdravený. Prečo neočakával? Sám to povie, keď k nemu príde Ježiš a spýta sa ho – chceš ozdravieť? A jeho odpoveď je odpoveďou bez akéhokoľvek svetla – Pane, nemám človeka, ktorý by ma spustil do nádrže. Inými slovami – som sám, úplne opustený, ponechaný napospas a nik o mňa ani len nezakopne. Ježiš počujúc tieto jeho slová reaguje úplne ináč, ako by tento človek čakal. Keď sa s ním Kristus dal do dialógu, možno sa v ňom vykresala aspoň maličká iskierka nádeje, že Ježiš sa stane tým, ktorý ho spustí do nádrže, avšak Kristus urobí čosi úplne iné. Neukáže na vodu a jej moc, ale ukáže na toho, ktorý je mocnejší ako akási voda a zjaví Božiu moc, keď povie človekovi mocné slová uzdravenia – Vstaň, vezmi si lôžko a choď! Moc týchto slov tak zarezonovala týmto človekom, že sa v okamihu vrátila sila do všetkých jeho končatín a svalov a v momente vstal, vzal svoje lôžko a začal chodiť. Pre nás je to v tomto momente len informácia, avšak pre tohto človeka to nebola iba informácia, ale bol to životný okamžik, na ktorý čakal 38 rokov. Bol to okamžik, ktorý úplne zmenil jeho život a dal mu novú nádej, novú šancu, nový zmysel. Božia láska sa dotkla tohto človeka a uzdravila ho. Tak sa odkrýva i zmysel a názov tohto miesta, kde sa ochrnutý človek nachádzal. Volalo sa Betsaida ako som spomínal. Po hebrejsky názov tohto miesta znie Bethesda. Slovo vytvorené z dvoch slov: Bet – dom a Chesed – milosrdná láska. Teda slovo značí – dom milosrdnej lásky. Svojim príchodom Ježiš naznačuje, kým je a čo prináša – milosrdnú lásku. On sám sa stáva domom milosrdnej lásky, ktorá sa túži dotknúť každého človeka.

 

PAR: Stretnutie ochrnutého človeka s Ježišom bolo stretnutím sa s milosrdnou láskou. I keď dúfal, že ho Ježiš zanesie do vody, sám pochopil, že nepotreboval vodu, ale že potreboval zažiť to, aký dobrý je Boh, ktorý prichádza na svet v osobe Ježiša Krista. Stretnutie s ním mu navrátilo zmysel života, pretože zažil fyzické i duchovné oslobodenie.

Zážitok z dnešného Božieho slova nám v tomto chráme zaznieva práve preto, aby sa i v mojom i tvojom srdcia vzbudila túžba po čomsi podobnom – po stretnutí sa s milosrdnou láskou. Stretnutie s Bohom je nielen udalosťou dávnych čias, o ktorých čítame z Božieho slova každú nedeľu, ba každý deň, ale je každodennou realitou, do ktorej nás Boh pozýva tým, že On sám zostupuje k človekovi a hľadá ho v jeho živote. Tak ako dnes našiel pri Ovčej bráne porazeného človeka, dnes prichádza do nášho chrámu, dnes prichádza k bráne tvojho domu, aby našiel teba i mňa tam, kde sa nachádzame, takých, akí sme, a aby sa i nás dotkol svojou milosrdnou láskou. Aby uzdravil naše choroby, aby naplnil naše životy, našu samotu, náš smútok, aby sme sa nechali dotknúť touto jeho milosrdnou láskou. Toto je vec viery, ku ktorej nás Boh volá. Vec viery, ktorú už mnoho ľudí – kresťanov zabudlo zažívať, nevie zažívať, alebo dokonca mnohí ani neveria, že Boh sa i v dnešnej dobe môže dotýkať života človeka. Uveriť dnes vo veľké Božie diela. Uveriť v to, že Boh chce konať v mojom živote a nielen v živote porazeného človeka, nielen v živote samaritánky, s ktorou sa budúci týždeň stretne pri Jakubovej studni, ale že je to ten môj život, do ktorého On chce vstúpiť. Aby sa ale toto mohlo udiať, mal by som to aj ja chcieť, mal by som to aj ja očakávať od svojho Boha a veriť tomu. A toto je aspekt viery, ktorý dnes mnohým kresťanom chýba, ktorí dnes odchádzajú z chrámov, ktorých život ostáva vždy ten istý, toto môže byť aj aspekt môjho života, ktorý som dnes tu a môžem tu byť len z donútenia, povinnosti, zo zvyku. Prežijem tú jednu hodinu, pretrpím, vydržím a odídem rovnaký, bezo zmeny.

Avšak Pán nechce, aby sme živorili v duchovnom živote. On nechce, aby sme sa tu nudili, aby sme tu boli len zo zvyku, ale túži každého z nás naplniť, priblížiť sa životu každého z nás, túži nás naplniť vierou, že On môže zmeniť každú situáciu nášho života. A toto je život viery. Mať aj dnes očakávajúce srdce, hľadieť aj dnes očami viery, vnímať pôsobenie Boha a vidieť jeho diela vo svojom živote.

 

MY: Mocne tieto skutočnosti zažívala raná cirkev, o ktorej počúvame čítania zo Skutkov apoštolov. Uzdravenie ochrnutého Eneáša, ktorého po ôsmych rokoch Peter modlitbou v mene Ježiša Krista zdvihol z postele. Vzkriesenie Tabity, ktorú vdovy oplakávali a ktorú tiež modlitbou Boh skrze Petra pozdvihne a daruje jej život. Mocné skutky Pánove, ku ktorým Boh volá i nás skrze živú vieru v jeho slovo. Tu sa má prejaviť to naše očakávanie a naša živá viera. Očakávať, že Boh má moc i v mojom živote meniť situácie. Že Boh nezabudol na môj život.

 

AD: Jeden zo žalmov, ktorý spievame ako druhú antifónu hovorí – nespoliehajte sa na kniežatá, ani na ľudí vôbec, oni pomôcť nemôžu. Slová tohto žalmu i dnešného Božieho slova nás volajú vložiť svoj život do rúk Boha a spoliehať sa na jeho moc. Človek z dnešného evanjelia bol poučený, aby odvrátil svoju tvár od vody a pozrel sa na toho, ktorý má moc dať nový život.

Vložme aj my všetku svoju nádej do toho, ktorý prichádza ako plný milosrdnej lásky. Nech to nie sú radosti tohto sveta, ktoré budú určovať ďalší smer našich životov, ale nech je to jeho milosť, ktorá nám dá zažiť pôsobenie Boha v našich životoch.