Jdi na obsah Jdi na menu
 


História farnosti

OBEC SLOVINKY A GRÉCKOKATOLÍCKA FARNOSŤ
V SLOVINKÁCH

Vladimír Varga

 

Obec SLOVINKY leží v severnej časti Slovenského rudohoria, v údolí potoka Slovinka. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 442 m/n. m. Členitý, hladko modelovaný povrch chotára tvoria prvohorné kryštalické bridlice. Je zalesnený smrekovo-jedľovými lesmi s prímesou buka. V okolí sú ložiská medenej a železnej rudy. 

 

Od čias Veľkej Moravy až po tatársky vpád (1242) tu prevládal grécky obrad. Naznačuje to aj najstarší zápis obce ABBAKUT – opátova studňa. Súvisí to s prastarým kláštorom, ktorý bol gréckeho obradu z obdobia „Misie iz Griek“, ktorý sa nachádzal v časti Kostolná dolina a zanikol roku 1342. Po tatárskom vpáde bol priestor spišských vrchov osídlený valašskými kolonistami zo Sedmohradska, ktorý boli nositeľmi byzantského obradu. Neskôr celý priestor Slovenského rudohoria bol dosídlený Nemcami zo Saska. Títo obyvatelia boli rímskokatolíci, ktorých potomkovia sa priklonili neskôr k luteránskej reformácii.

Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1368 pod názvom Villa Abakuk. V 14. storočí patrila obec Richnavskému panstvu. V 15. storočí pripadla Zápoľskovcom, po nich Turzovcom, neskôr Čákiovcom, až do zrušenia poddanstva roku 1848. Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencii dvoch obcí s názvom „Zluwinkautraque“. Od roku 1550 sa v dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka a od roku 1555 aj Nižné Slovinky – Alsószlovinka. (obr. 10.)

Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro a meď. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj oceliarskou hutou sv. Mikuláša, ktorú vlastnili ťažiari zo Spolku hornouhorských ťažiarov V druhej polovici 19. storočia medenorudné baníctvo a hutníctvo v Slovinkách upadlo a ťažba sa obmedzila prevažne len na železnú rudu.

Vlastná administratívna činnosť sa začala v Slovinkách už v 16. storočí. Svedčia o tom odtlačky pečatí Nižných Sloviniek. Pečať si Vyšné Slovinky dali vyhotoviť roku 1795. Na oboch pečatiach sú erbové znamenia s určitými odlišnosťami. Vyšné a Nižné Slovinky sa po stáročia vyvíjali samostatne až do roku 1943, keď sa znovu zlúčili. Pri sčítaní ľudu roku 2001 mali Slovinky 1867 obyvateľov, z ktorých sa prihlásilo 807 k pravoslávnej, 490 ku gréckokatolíckej, 439 k rímskokatolíckej a 6 k evanjelickej cirkvi.

 

Gréckokatolícka farnosť v Slovinkách vznikla najneskôr roku 1680. Ako najstarší doklad o náboženskohistorických udalostiach v tejto farnosti svedčí matrika krstov, sobášov a pohrebov, ktorá sa začala písať od roku 1752. Podľa tejto matriky, ako aj podľa ďalších novších matrík, je možné určiť kňazov pôsobiacich v Slovinkách od roku 1752 až po súčasnosť:

1752 – 1785 – o. Bazilius Jamborský

1785 – 1797 – o. Innocent Vilecký

1797 – 1836 - o. Michal Dudinský st.

1836 – 1845 – o. Michal Dudinský ml.

1845 – 1876 – o. Gabriel Tizedy

1876 – 1886 – o. Ján Čisarík

1887 – 1914 – o. Juraj Zubrický

1915 – 1951 – o. Eugen Hučko

1951 – 1968 – farnosť a fara neobsadená pre politickú likvidáciu gr.kat. cirkvi

1968 – 1977 – o. Michal Fitz (dochádzal z Popradu)

1969 (marec – jún) - o. Ladislav Hučko

1977 – 1978 – o. Ján Eugen Kočiš (dochádzal z Prešova)

1978 – 1982 – o. Ján Valko (dochádzal z Košíc)

1982 – 1990 – o. Vasiľ Kormanik (excurrendo z Kojšova)*

1990 – 1997 – o. Milan Mojžiš (excurrendo z Kojšova)*

1997 – 2010 – o. Vladimír Varga

2010 – doteraz – jeromonach Pimen (civilným menom Pavol Medviď)

* spravované z inej farnosti

 

Dejiny gréckokatolíckej cirkvi v Slovinkách môžeme rozdeliť do nasledujúcich časových období:

1680 – 1817

 Krátko po prijatí Užhorodskej únie od roku 1662 až do roku 1786 boli spišské gréckokatolícke farnosti podriadené jurisdikcii spišského prepošta.

 Obdobie stavby súčasného Chrámu sv. mučeníka Juraja v rokoch 1799 – 1808, počas pôsobenia kanonika o. Michala Dudinského st.

V období od Užhorodskej únie po vznik Prešovskej eparchie boli medzi mukačevskými biskupmi aj rodáci zo Spiša:

· Peter Partenius Petrovič 1651 – 1665

· Ján Jozef De Camillis 1689 – 1706

· Juraj Genad Bizanci 1716 – 1733

· Šimon Štefan Olšavsky (rodák z Olšavice) 1733  1737

· Gabriel Blažovsky (rodák z Blažova) 1738 – 1742

· Michal Manuel Olšavsky (rodák z Olšavice) 1743 – 1767

· Jan Bradač (rodák z Torysiek) 1767  1772

· Andrej Bačinsky (rodák z Benatiny, okr. Sobrance) 1773 – 1809

 

1818 – 1949

Mukačevská eparchia bola veľmi rozsiahla. Boli ustanovené 3 vikariáty: v Marmaroši, v Satmári a v Košiciach. Na čele košického vikariátu mal stáť biskupský vikár. Prvým vikárom bol Ján Pázteli (1787). Na jeho miesto bol roku 1790 vymenovaný Michal Bradáč. Roku 1792 bol vikariát prenesený do Prešova. Samotná Prešovská eparchia bola organizovaná pod patronátom cisára Františka I., ktorý ju utvoril 3. novembra 1815 v hraniciach predošlého košického vikariátu. Pápež Pius VII. bulou Relata semper z 22. septembra 1818 vyhlásil kanonické zriadenie Prešovskej eparchie a prvým eparchom sa stal Gregor Tarkovič.

Život slovinčianskej farnosti ovplyvnili v tom čase najmä tieto obdobia a udalosti:

– Prestavba a obnova chrámu a postavenie ikonostasu roku 1874.

– Vysťahovalectvo v druhej polovici 19. storočia, keď za prácou do Ameriky odišlo veľa rodín zo Sloviniek.

 1. sv. vojna v rokoch 1914 – 1917.

– 10. júla 1929 Slovinky zasiahol veľký ničivý požiar, ktorý zničil aj farskú budovu. (obr. 11.)

 2. sv. vojna a Slovenské národné povstanie v rokoch 1939 – 1945.

 Roku 1948 vládu a moc v bývalom Československu preberá komunistická strana, ktorá je v zásadnom princípe proti cirkvi a náboženstvu.

V tomto časovom období gréckokatolícku cirkev a farnosť Slovinky spravovali títo biskupi Prešovskej eparchie:

· Gregor Tarkovič (1818 – 1843) – vynakladal úsilie o prvotné materiálne zabezpečenie biskupstva a vybudovanie základných eparchiálnych inštitúcií.

· Jozef Gaganec (1843 – 1875 ) – prispôsobil katedrálny chrám v Prešove požiadavkám východného obradu.

· Mikuláš Tóth (1876 – 1882) – zaslúžil sa o vybudovanie bohosloveckej školy a seminára.

· Ján Vályi (1883 – 1911) – zaslúžil sa o vybudovanie bohosloveckej školy a seminára.

· Štefan Novák (1914 – 1920) – vplyvom rakúsko-uhorského vyrovnania roku 1867 podľahol maďarizácii a zriekol sa vedenia eparchie.

· Kanonik Mikuláš Russnák (1918 – 1922).

· Dionýz Njarady (1922 – 1927) – križevacký biskup, ktorému bola zverená správa Prešovského biskupstva.

· Bl. mučeník Pavol Peter Gojdič (1927 – 1960) zaslúžil sa o rozkvet gréckokatolíckej cirkvi.

· bl. mučeník Vasiľ Hopko – (1947 – 1976) – pomocný prešovský biskup.

 

1950 – 1967

Rok 1950 je nazývaný temným rokom gréckokatolíckej cirkvi. V tomto roku došlo vplyvom štátneho režimu a pravoslavizácie k násilnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi, ktorá bola 28. apríla 1950 na tzv. Prešovskom sobore zlikvidovaná. Šlo o známu akciu „P“. Biskupi, mnohí kňazi, rehoľníci i laici boli zatknutí, prenasledovaní, posielaní do vyhnanstiev a mučení. Nastúpilo ťažké obdobie tzv. katakombálnej cirkvi. Bolo to obdobie, ktoré prinieslo tejto cirkvi troch blahoslavených: biskupov P. P. Gojdiča, V. Hopku a kňaza Metoda Dominika Trčku, ktorí pre svoju vieru trpeli a boli umučení.

Aj gréckokatolícki veriaci v Slovinkách prežívali v tomto čase ťažké obdobie skúšky svojej viery.

Roku 1950 na poslednej hodine náboženstvá o. Eugen Hučko povedal slovinčianskym deťom tieto pamätné slová: „Prichádzajú na nás zlé časy, ako búrka. Pri každej búrke odpadne veľa lístia, ale listy, čo ostanú, tie sa po búrke znova zazelenajú.“ Deti usmernil, aby navštevovali rímskokatolícke náboženstvo, ako aj rímskokatolícke bohoslužby v Krompachoch. (obr. 13.) Na jar roku 1951 ešte dostal povolenie sláviť veľkonočné obrady so svojimi veriacimi. Po tejto Veľkej noci bol ako sedemdesiatročný vysťahovaný s manželkou Helenou na samotu v blízkosti obce Smolník.

Po tejto udalosti sa pre slovinčianskych gréckokatolíckych veriacich začalo osemnásťročné putovanie „púšťou“ bez svojho duchovného pastiera. Svoj náboženský život utvrdzovali návštevou rímskokatolíckeho chrámu v Krompachoch. Aby si zachovali aj svoj obrad, pravidelne sa stretávali pri Kaplnke Zosnutia Presvätej Bohorodičky vo Vyšných Slovinkách, kde spievali časti sv. liturgie a modlili sa večiereň, molebeny a ruženec. (obr. 12.) V tajnosti a skrytosti k nim občas prichádzali gréckokatolícki kňazi, aby v domoch veriacich mohli odslúžiť sv. tajomstvá krstu a manželstva. Ľudia si spomínajú v tom čase najmä na o. Jozefa Zorvana, o. Štefana Lazora, CSsR a o. Jána Zubera. V pohrebných matrikách zaznamenajúcich pohreby z tohto obdobia sa v kolónke pochovávajúci uvádza: „sami veriaci“

 

1968 – 1988

Po uvoľnení pomerov roku 1968 vzniká tzv. akčný výbor, ktorého cieľom bola obnova gréckokatolíckej cirkvi. Po mnohých bojoch bola 13. júna 1968 vládnym uznesením gréckokatolícka cirkev povolená, ale v priebehu 70-tych a 80-tych rokov bola tŕňom v oku, bola pod štátnym dozorom a „likvidovaná“ zvnútra.

Do Sloviniek dochádzal o. Michal Fitz, ktorý s obrovským zanietením začal obnovovať spoločenstvo veriacich. Vo farskej kronike z roku 1975, ktorá sa zachovala, veľmi živo opisuje vtedajšie nie príliš kresťanské vzťahy medzi veriacimi gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, najmä čo sa týka začiatkov spoločného užívania chrámu. Pre zdravotné ťažkosti o. Michal Fitz roku 1977 odchádza do dôchodku a v rokoch 1978 až 1982 dochádza do Sloviniek o. Ján Valko. Od roku 1982 sú Slovinky spravované excurrendo (z inej farnosti) z Kojšova, kde správcom farnosti bol v tom čase o. Vasiľ Kormaník, ktorý pokračoval v obnove duchovného života slovinčianskych veriacich.

 

1989 – 1996

Rok 1989 priniesol úplnú obnovu a rozvoj gréckokatolíckej cirkvi. Začiatkom roka 1990 bol vymenovaný za prešovského biskupa o. Ján Hirka a roku 1992 za pomocného biskupa o. Milan Chautur, CSsR.

Sloboda vierovyznania a reštitučné procesy prinavrátili gréckokatolíckej farnosti v Slovinkách všetky majetky. O. Vasiľ Kormanik sa v závere svojho pôsobenia spolu s veriacimi púšťa do rekonštrukcie chrámu, najmä do obnovy jeho podlahy a vnútornej dlažby lode a svätyne.

Roku 1990 o. Vasiľa Kormanika vystriedal na mieste správcu farnosti v Kojšove o. Milan Mojžiš, ktorý pôsobil aj v Slovinkách až do roku 1997. Svoju pastoráciu zameriaval hlavne na deti, mládež a rodiny. Spolu so slovinčianskymi veriacimi sa podujal na obnovu fasády chrámu a na stavbu novej farskej budovy. (obr. 15.+14.)  

 

1997 – 2008

Dňa 21. 2. 1997 Svätý Otec Ján Pavol II. vyhlásil nový gréckokatolícky Košický apoštolský exarchát a farnosť Slovinky sa stala jeho súčasťou. Za nového exarchu tohto nového cirkevnoprávneho subjektu bol vymenovaný vladyka Milan Chautur CSsR. V tom istom roku veriaci slovinčianskej farnosti dokončili stavbu novej farskej budovy, ktorá bola posvätená za účasti nového exarchu 4. mája 1997. (obr. 9.)  Pri tejto príležitosti vladyka Milan Chautur prisľúbil, že Slovinčania dostanú svojho kňaza. Jeho prísľub sa stal skutočnosťou 1. júla 1997, keď po 46 rokoch (od roku 1951) privítali vo svojej farnosti aj svojho farára, ktorým sa stal novokňaz o. Vladimír Varga.

Roku 2002 sa slovinčianski veriaci rozhodli pokračovať v ďalšej fáze obnovy svojho jedinečného Chrámu sv. mučeníka Juraja. V tom istom roku s pomocou Košického apoštolského exarchátu realizujú kompletné exteriérové odvodnenie chrámu v sume 350 000 Sk. Roku 2004 sa s výdatnou pomocou samotných veriacich a sponzorov realizuje výmena strešnej krytiny chrámu vo výmere 900 m² a obnova krovu v celkovej výške nákladov 1 430 000 Sk. (obr. 5.) Súbežne s touto obnovou sa roku 2003 s pomocou ministerstva kultúry, sponzorov a prispením slovinčianskych veriacich začína reštaurovanie ikonostasu chrámu v celkovej výške nákladov 1 790 000 Sk. (obr.16.)  Roku 2008 je obnova chrámu ukončená a 4. mája pri príležitosti osláv chrámového sviatku sv. mučeníka Juraja a dvestého výročia od dokončenia a posvätenia chrámu ikonostas slávnostne posvätíl košický eparcha - vladyka Milan Chautur.

Roku 2008 sa Gréckokatolícka cirkev na Slovensku raduje z historicky významného nového kanonického usporiadania. (obr. 17.)  Svätý Otec Benedikt XVI. 30. januára 2008 zriadil gréckokatolícku metropoliu so sídlom v Prešove. Za prvého gréckokatolíckeho prešovského arcibiskupa a metropolitu vymenoval doterajšieho prešovského eparchu (sídelného biskupa) Mons. Jána Babjaka, SJ.

Zároveň Svätý Otec Benedikt XVI. 30. januára 2008 povýšil Košický apoštolský exarchát na Košickú eparchiu. Za prvého košického eparchu (sídelného biskupa) vymenoval doterajšieho košického apoštolského exarchu Mons. Milana Chautura, CSsR.

 30. januára 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. zároveň vyčlenením z Prešovskej eparchie ustanovil novú gréckokatolícku eparchiu so sídlom v Bratislave – Bratislavskú eparchiu. Za prvého gréckokatolíckeho bratislavského eparchu (sídelného biskupa) vymenoval Mons. Petra Rusnáka.

Tieto historické chvíle miestnej cirkvi s radosťou a vďačnosťou Bohu prežívajú aj veriaci gréckokatolíckej farnosti v Slovinkách, spomínajúc na slová ich duchovného otca Eugena Hučka z roku 1950: „... Pri každej búrke odpadne veľa lístia, ale listy, čo ostanú, tie sa po búrke znova zazelenajú.“

Z knižnej brožúry
"FARNOSŤ SLOVINKY A JOZEF ZMIJ - MIKLOŠÍK"

(2008)