Jdi na obsah Jdi na menu
 


História chrámu sv. veľkomučeníka Juraja v Slovinkách

 

+ CHRÁM SV. MUČENÍKA JURAJA V SLOVINKÁCH

 

Vladimír Varga

 

Dominantnou architektonickou stavbou obce Slovinky je gréckokatolícky Chrám sv. mučeníka Juraja. (obr. 1.)

Azda najstaršia písomná zmienka o chráme v Slovinkách pochádza zo zápisu kanonickej vizitácie z roku 1700, v ktorej sa uvádza, že „chrám v Nižných Slovinkách bol postavený pred 400 rokmi katolíkmi latinského rítu a neskôr opravený obyvateľmi gréckeho rítu“. Ďalej sa v tejto vizitácii opisuje biedny stav tohto murovaného chrámu. Iný prameň – Historický schematizmus Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1748 – 1948 píše o tom, že: „... cerkev (v Slovinkách) bola od valašskej kolonizácie postavená z dreva podľa vtedajšieho zvykového práva v Uhorsku – kostol je z kameňa a cerkev z dreva. Fara tu bola oddávna a murovaný chrám postavili až po reformách cisárovnej a uhorskej kráľovnej Márie Terézie. Tá nariadila aj pre gréckokatolíkov stavať chrámy murované.“

Nasledujúce texty písané malou kurzívou sú voľným prekladom z kroniky z konca 19. storočia:

 

„V obci Nižné Slovinky stojí chrám smerom na východ obrátený, bokom od obce, na vlastnom pozemku, murovaný, postavený na náklady čiastočne štedrosťou slávneho panstva, čiže patronátu, čiastočne z dobročinnosti spoločného urbariátu majiteľov slovinčianskych baní, v sume 10 580 florénov a 37 grošov (potvrdenej vlastnou rukou najctihodnejšieho nebohého lektora – kanonika ctihodnej prešovskej kapituly, v tom čase miestneho farára, pána Michala Dudinského st., vo farskom protokole zápisom zavedenej) z r. 1808, keď bol chrám dokončený. Chrám sa nachádza na mieste neveľmi bezpečnom, vzhľadom na susedné domy a na záplavy počas povodní. R. 1804 bol zasvätený na počesť a slávu sv. Juraja mučeníka. Na dĺžku meria 21 siah, na výšku 6 siah, na šírku 7 siah. Má 9 okien, dvoje dverí, vybavených zámkami. Teleso chrámu má štvorcovú kamennú dlažbu, strecha je pokrytá jedľovým šindľom, všade v dobrom stave. Celý chrám teda pozostáva zo svätyne, lode predsiene a veže.“

Súčasný gréckokatolícky Chrám sv. mučeníka Juraja bol postavený v rokoch 1798 – 1808. Zatiaľ nie je  preskúmané, či išlo o prestavbu starého chrámu alebo o novostavbu. Chrám bol postavený počas pôsobenia kanonika ctihodnej prešovskej kapituly, miestneho farára, pána Michala Dudinského st. Slovinky v tom čase jurisdikčne patrili pod Mukačevskú eparchiu, ktorú spravoval biskup Andrej Bačinský. (obr.2.)

Biskup Andrej Bačinský (1732 – 1809) sa narodil 14. novembra 1732 v Beňatine, okres Sobrance, v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Po štúdiách na jezuitskom Lýceu v Užhorode vyštudoval teológiu na trnavskej univerzite. Po kňazskej vysviacke biskupom Michalom Manuelom Olšavským (pochádzajúcim z Olšavice) roku 1756 bol mladý novokňaz určitý čas vychovávateľom detí v šľachtických rodinách. Pre svoje diplomatické schopnosti a veľkú inteligenciu ho mukačevský biskup Bradáč (pochádzajúci z Torysiek) poslal na cisársky dvor do Viedne. Po smrti biskupa Bradáča ho roku 1772 cisárovná Mária Terézia ustanovila za jeho nástupcu a vymenovala ho za biskupa Mukačevskej eparchie. Na biskupa bol vysvätený 6. júna 1773 v cisárskej kaplnke vo Viedni.

Biskup Bačinský zreorganizoval Mukačevskú eparchiu tým, že pripravil podmienky na jej rozdelenie na vikariáty Marmarošský, Satmarský a Košický, z ktorých neskôr boli vytvorené nové eparchie. Zakladal cirkevné školy, zabezpečil výchovu kňazov, staral sa o vydávanie katechizmov (1801, 1802) a vydal Bibliu v piatich zväzkoch v cirkevnej slovančine (1804). Založil eparchiálnu knižnicu, ktorá mala veľký význam z kultúrneho hľadiska v rusínskom prostredí.

Pre materiálnu podporu biskupa Bačinského a jeho nástupcov mu cisárovná Mária Terézia darovala opátstvo svätých Petra a Pavla v Tapolci pri Miškolci v dnešnom Maďarsku. Na podporu biskupského sídla a katedrálneho chrámu darovala v Užhorode kolégium a chrám jezuitov, ktorí boli zrušení, a ako kňazský seminár dala k dispozícii hrad Drugetovcov nad Užhorodom. Biskup Bačinský založil kapitulu so siedmimi kanonikmi a teologické lýceum s piatimi profesormi. Počas jeho pôsobenia udelila Mária Terézia gréckokatolíckym kňazom tie isté sociálne práva, aké mali dovtedy len rímskokatolícki kňazi, a biskup Bačinský získal kreslo v uhorskom sneme. Kňazi a seminaristi boli oslobodení od poddanstva a od vojenskej služby. Ako dokazujú jeho obežníky, biskup Bačinský sa veľmi zaujímal o otázky týkajúce sa jazyka, o používanie cirkevnej slovančiny a o prípravu kléru, kantorov a cirkevných učiteľov aj z liturgickej stránky. Za jeho pôsobenia učiteľ a kantor Ján Juhasevič vydal tlačený Irmologion. 

V istom období bol aj kandidátom na ľvovského metropolitu a jeho pôsobenie bolo také účinné a na vtedajšiu dobu pokrokové, že mali pred ním rešpekt aj okolití rímskokatolícki biskupi. Zomrel 19. decembra 1809 vo veku 77 rokov a pochovaný je v krypte katedrály v Užhorode. Obdobie jeho biskupskej služby je v dejinách považované za „zlaté obdobie“ Mukačevskej eparchie.

(P. Cyril Vasiľ SJ)

 

 Jedinečnosť a výnimočnosť slovinčianskeho chrámu spočíva v jeho veľkoleposti. Azda v celej bývalej Mukačevskej eparchii je veľmi ťažko nájsť chrám, ktorý je dlhý 44,4 m, široký 17,4 m a vysoký 39,8 m. Roku 1804 bol zasvätený na počesť a slávu sv. mučeníka Juraja, ktorý je aj patrónom obce. (obr.25)

 

„Svätyňa je dlhá 5 siah, široká 4 a pol siahy. Má dobre zasklené okná, okrem toho je zaklenutá a vyložená štvorcovou kamennou dlažbou. Uprostred je oltár, nad ktorým je baldachýn natretý voskovou farbou a v strede oltára sa nachádza svätostánok. Okrem toho je vo svätyni ikona ukrižovaného Spasiteľa na boku nad prípravným oltárom a taktiež tri komody na úschovu cirkevných odevov, nefarebné, potom dve sedadlá pre spovedníkov a dva menšie ambóny na čítanie evanjelia. Nakoniec dve skrine v bočných stenách na úschovu cirkvi oferovaných darov. Celý svätostánok je vo veľmi dobrom stave.“

Súčasnú podobu nadobudla svätyňa v rokoch 1990 – 1994, keď bol prestavaný oltár a vyrobený nový mobiliár, ktorý pozostáva z prestola a bohostánku, žertveníka a stola na obliekanie, sedesu a sedadiel pre miništrantov. Súčasťou liturgického priestoru svätyne je zaprestolná ikona Krista – archijereja, ktorý slávi Eucharistiu z dielne Rastislava Bujnu (1999), grécky evanjeliár a sedemramenný kovový svietnik, ktoré sú darom miestnych veriacich.

 

„Chrámová loď je oddelená od svätostánku ikonostenou a meria na dĺžku 16 siah. Ikonostena, postavená podľa zvyku a obradu východnej cirkvi, má troje dverí a štyri hlavné ikony, postavené na štyroch podstavcoch. Na týchto prvých ikonách možno vidieť Spasiteľa, blaženú Pannu Máriu, potom sv. Juraja a prototyp sv. Mikuláša. Okrem toho pri samotnom oltári vedľa ikonosteny je obraz blaženej Panny Márie, ktorý sa obvykle berie na procesie podľa prijatého zvyku nosenia vonku. Vedľa takto opísanej ikonosteny sa nachádzajú na oboch stranách kantorské lavice, oproti sebe položené, na sedenie a na úschovu cirkevných kníh, bez zámku. Celá táto časť, spolu so svätostánkom, je vyvýšená o stupeň, od podlahy na pol stopy. Chrámová loď je rozdelená na dve časti, jedna pre mužov, druhá pre dievčatá a ženy s dostatočným množstvom lavíc, nachádzajúcich sa vo výbornom stave. Za týmito časťami nasleduje stĺporadie pod chórom. V prvej časti, blízko pod stupňom v opísanej lodi napravo, možno vidieť kazateľnicu, vyvýšenú niekoľkými stupňami, na bielom stĺpe, v dobrom stave, namaľovanú voskovou farbou. V zadnej časti je však zabudovaný kameň na svätenú vodu a tu sa nachádzajú dve sochy svätých, vykresané z kameňa. Ako loď, tak je rozdelená aj predsieň spolu so stĺporadím, pod ktorým sedia veriace ženy počas služieb v nedeľu a počas prikázaných sviatkov.“

Loď je od svätyne oddelená drevenou stenou – ikonostasom z roku 1874 (podrobnejšie sa tomuto ikonostasu venujeme v nasledujúcej kapitole). (obr. 3.) Súčasná podoba lode chrámu je rozdelená štyrmi blokmi lavíc vyrobenými roku 2000, ozdobené sú 6 pármi procesiových zástav. Do lode sa vchádza hlavným vchodom zo západnej strany a bočným vchodom z južnej strany. Oproti bočnému vchodu sa nachádza oltár Presvätej Bohorodičky. V prednej časti lode sú dva krylosy. V severnom je jaskyňa tzv. Božieho hrobu, kde kedysi ukladali pláštenicu na sviatky Paschy. Dnes táto „drevená“ jaskyňa slúži na aranžovanie jasličiek betlehema, ktoré sú vzácnym ručne zhotoveným darom dielne Bames z Krompách. (obr. 27) Južný krylos je vyhradený pre miesto kantora. Nástenné fresky z prvej polovice 20. storočia sú premaľbou pôvodnejších fresiek. Pôvodné sa zachovali len na západnej stene lode. Sú na nich vyobrazení sv. mučeník Juraj, sv. archanjel Michal a chór anjelov hrajúci na hudobných nástrojoch. (obr. 26)

V západnej časti loď prechádza do predsiene chrámu, v ktorej sa nachádza hlavný vchod chrámu a vchody do sakristie a chrámovej veže.

 

„Chrám má iba jednu vežu, vybudovanú na vlastné náklady z cirkevného rozpočtu vo výške viac než 5000 florénov miestnym farárom, ctihodným nebohým Michalom Dudinským mladším r. 1844, a to od základu, ktorý je spojený s budovou chrámu. Jej výška nad chrámom je 10 siah, šírka 3 a pol siahy. Je tiež pokrytá šindľom, natretá červenou farbou a má aj vežové hodiny. Ináč je v dobrom stave a pre potrebnú ozdobu Pánovho domu zostáva už len opatriť ju omietkou. Do veže vedú schody jednak zvonku, jednak z vlastného chrámu a približne v prostriedku sú zavesené zvony. Z nich väčší váži asi 400 kg, menší len 200 kg a sú zasvätené sv. archanjelovi Michalovi, druhý sv. mučeníkovi Jurajovi. Je tu aj tretí zvon, ktorý nemá ani 100 kg (oznamuje sa ním úmrtie veriacich).“

Veža chrámu je v súčasnosti pokrytá strešnou medenou krytinou. Má štyri hodinové ciferníky, ktoré sú momentálne nefunkčné. Zvony sú pôvodne tri, dva väčšie sú poháňané elektrickým pohonom a riadené časovým spínačom.

 

Medzi najstaršie, preto aj najcennejšie kultové predmety patria tie, ktoré pochádzajú ešte zo starého chrámu. Najstaršia je krstiteľnica z roku 1701. (obr. 4.) Zhotovená je z jedného kusa dreva, čiernej farby a navrchu je tepaná. Dnes stojí pri hlavnom chrámovom vchode na pravej strane a slúži ako veľká svätenička. Keď zoberieme do úvahy skutočnosť, že terajší chrám bol dokončený roku 1808, spomínaná krstiteľnica je o sto rokov staršia než terajší chrám. Ako píše o. Michal Fitz vo farskej kronike: „... je to skvost, ktorý si treba vážiť a chrániť pred poškodením.“ Ďalšími najstaršími kultovými predmetmi zo starého chrámu je procesiový obraz svätého mučeníka Juraja, ktorý je patrónom chrámu. Pochádza z roku 1767 a zhotovil ho J. Szilassy, v tom čase známy zlatník a rezbár. Na druhej strane je vyobrazená Presvätá Bohorodička.

 

Roku 1874 prešiel chrám prvou prestavbou a obnovou. Druhou obnovou bola premaľba na začiatku 20. storočia. Tretia obnova dlažby a vonkajšej fasády sa uskutočnila v rokoch 1990 až 1992. V súčasnosti sa završuje historicky štvrtá trojetapová obnova odvodnenia, strechy a ikonostasu chrámu.

Chrám je kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky, zapísanou v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok pod číslom 701.

 

Gréckokatolícky Chrám sv. mučeníka Juraja v Slovinkách je skutočným skvostom. Je obdivuhodné, ako predkovia Slovinčanov dokázali postaviť a obnoviť s Božou pomocou takéto veľkolepé dielo. Veľkú ľudskú zásluhu mal na tomto diele už spomínaný o. Michal Dudinský, ktorý dokázal zmobilizovať ducha slovinčianskych veriacich k takejto stavbe i v čase veľkej biedy. Duch týchto predkov zostal v srdciach aj dnešných Slovinčanov, ktorí sú a vždy ochotní a odhodlaní urobiť všetko pre obnovu a zveľadenie tohto Božieho domu.


 

CHRAM.jpg

 

Z knižnej brožury "FARNOSŤ SLOVINKY A JOZEF ZMIJ - MIKLOŠÍK"

 

(2008)