Jdi na obsah Jdi na menu
 


Po prvom eparchiálnom odpuste

Drahí bratia a sestry, veriaci Gréckokatolíckej farnosti v Slovinkách.

Presne pred dvoma týždňami sme z tohto miesta mali možnosť vypočuť si pastiersky list biskupov Slovenska k  60. výročiu tzv. Barbarskej noci a tzv. Prešovského soboru. Myslím si, že v tamtej chvíli ešte azda nikto z nás nepredpokladal, ako je dôležité, aby sme tento list, ktorý bol pripomienkou tragických udalostí pre našu gréckokatolícku cirkev počuli práve v tamtom čase, týždeň pred historický prvým eparchiálnym odpustom, ktorý sa konal v našej farnosti. Dnes už vieme, že tento pastiersky list zapadol do koncepcie duchovnej prípravy na náš chrámový sviatok. Okrem pripomenutia toho čo naši biskupi, kňazi s rodinami a naši otcovia museli prežiť a ako trpeli v čase keď naša cirkev bola štátom zrušená, tento list hovorí, že týmto „utrpením bola Gréckokatolícka cirkev tiež očistená a Boh ju požehnal cez utrpenie jej biskupov,  kňazov a mnohých laikov úžasným rozvojom.

Drahí slovinčania, tu je dôvod našej úžasnej radosti z minulého týždňa! Skrze obetu a utrpenie mnohých veriacich tejto farnosti a nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti, môžeme zbierať plody stromu milosti, ktorý zasiali v bolesti a utrpení naši otcovia. Nikto z nás nemôže povedať kedy dozretie týchto plodov nastalo. Veľkým medzníkom v živote farnosti v čase náboženskej slobody bol dekrét, ktorý v roku 1997 po 45 rokoch posiela kňaza do tejto farnosti. 45 rokov bez svojho kňaza! Aké to bolo ťažké, to viete s výnimkou najmladšej generácie všetci. V milostivom roku 2000 Pán nás napĺňal svojimi milosťami a v roku 2008 nám skrze sv. Otca svojho námestníka požehnal metropolitné zriadenie. V tom istom roku sme slávili jubileum posvätenia chrámu, ktoré z rozhodnutia Sv. Stolice sme mohli sláviť jeden celý rok s možnosťou každodenného získania plnomocných odpustkov. V závere tohto jubilejného roka sme mali možnosť prijať pápežské požehnanie a vyhlásenie tohto chrámu za jedno z pútnických miest našej Košickej eparchie, ktoré je zasvätené našim mučeníkom a ich obeti. Dnes máme prvý eparchiálny odpust v Slovinkách za sebou. Zostávajú nám nádherné duchovné spomienky na uplynulé slávnostné trojdnie. Okrem týchto spomienok, navždy v tomto chráme ostáva duchovná, ale aj telesná prítomnosť nášho bl. hm. P.P. Gojdiča – prešovského biskupa v tejto sv. ikone. Je to jediný originál, ktorý prináleží len tomuto nášmu chrámu. Ikona je dvojrozmerný obraz, ktorý v sebe mystický ukrýva duchovný poklad. Na tejto originálnej ikone je vladyka Pavol vyobrazený ako biskup v červenom rúchu, ktorý symbolizuje mučeníctvo. Toto rúcho na ľavej ruke prechádza do väzenského mundúru s číslom, ktorý pripomína mučenícke väzenie bl. hm. Pavla. Na ramene ma zopnutý široký biskupský pas – omofor, ktorý symbolizuje stratenú ovečku, ktorú našiel Pán Ježiš a zobral na plecia, ako dobrý pastier. Pre nás dôležitým atribútom sú ruky otca biskupa. V ľavej ruke drží na nebeskom obláčiku (ktorý symbolizuje nebo na zemi) slovinský chrám a pravou rukou ho žehná. To je ten najdôležitejší aspekt tejto ikony – vladyka Gojdič aj po svojej smrti stále žehná a bude žehnať našu farnosť, ale aj všetkých tých, ktorý prichádzajú do tohto sv. chrámu a uctievajú si ho svojou modlitbou. Reálna prítomnosť bl. hm. P.P. Gojdiča v našom chráme je naplnená vo svätej relikvii, ktorá je v dolnom ráme ikony, ktorej sa môžeme dotýkať prípadne bozkávať. Sv. relikvia je  časťou kosti z tela blahoslaveného Pavla o čom svedčí aj certifikát z Arcibiskupského úradu v Prešove, ktorý bude neskôr pravdepodobne vsadený na zadnú stranu ikony. Túto ikonu napísal v spolupráci so sv. Duchom  p. Dr. Edmund Bachmann, ktorý pochádza z Košíc. Ikonopisectvu sa začal venovať už počas totalitného režimu a bol za to aj prenasledovaný. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa v roku 1985 so svojou manželkou Evou a tromi deťmi rozhodol emigrovať cez Juhosláviu do Rakúska. Táto emigrácia bola veľmi náročná a trvalo mnohé roky kým ich začali vnímať ako plnohodnotných ľudí. Neskôr sa usadili v nemeckom Norimbergu, kde p. Bachmann vyrobil celý ikonostas chrámu v Košiciach – Terase a tak sa dostal do povedomia mnohých našich kňazov ako veľmi kvalitný ikonopisec. Treba ešte pripomenúť, že p. Edmund   do tejto ikony vpísal aj množstvo svojej osobnej obeti.

Drahí moji. V poslednej časti tejto kázne chcem vyjadriť svoje radostné poďakovanie. Samozrejme v prvom rade Milostivému a žehnajúcemu Pánu Bohu, Presvätej Bohorodičke, sv. veľkomučeníkovi Jurajovi a bl. hm. P.P. Gojdičov. Ďalej jeho súčasníkom a našim praotcom, ktorý zostali verní a sa vytrvalo stretávali pri kaplnke Zosnutia Presvätej Bohorodičky a samozrejme v neposlednom rade aj Vám. Za všetky Vaše modlitby, za všetky Vaše obety, za všetky Vaše kríže, za všetku Vašu prácu, za všetku Vašu ochotu a organizáciu a za všetku Vašu materiálnu aj finančnú obetu. Vďaka týmto skutočnostiam sme mohli v takejto nádhernej, pokojnej a požehnanej atmosfére prežiť prvý eparchiálny odpust v našom chráme. Pre tieto skutočnosti o. biskup, kňazi, bohoslovci aj Vaši pozvaní hostia mohli zažiť to, čo sa dá zažiť jedine v Cirkvi. To nezažijeme nikde inde. Pre mňa osobne veľkým povzbudením je zapojenie sa veľkého počtu farníkov do príprav a priebehu slávnosti. Za to Vás Pán bude veľmi požehnávať. Chcel som uplynulý týždeň mnohým z Vás poďakovať osobne, ale je Vás toľko, že by to bolo veľmi náročné (skoro druhá koľada ;)) Mnohé veci mohli isť vďaka Vašej organizácii mimo mňa, čo aj mne pomohlo pokojnejšie a sústredenejšie prežiť túto duchovnú slávnosť. Viem, že niektorí z Vás teraz hovoria, že poďakovať by trebalo aj mne, ale poviem Vám, že život v Cirkvi, život vo farnosti je vždy o vzájomnom vzťahu. Tak ako veriaci nemôžu existovať bez kňaza, tak ešte ťažšie môže existovať kňaz bez veriacich. A ja zdieľam s Vami veľkú nádej, že aj táto slávnosť prvého eparchiálného odpustu v našej farnosti tieto vzájomné vzťahy medzi všetkými nami ešte viacej upevnila! Máme k tomu vytrvalých prosebníkov: Sv. veľkomučeník Juraj a bl. hieromučeník P.P. Gojdič, proste Boha za nás!

XPICTOC BOCKPECE!!!

o. Vladimír Varga - farár