Jdi na obsah Jdi na menu
 


Cirkev nepovoľuje rozptyľovanie popola zomrelých, ani jeho domáce uchovávanie.

Vatikán 25. októbra – Vyšla nová smernica Kongregácie pre náuku viery s názvom „Ad resurgendum cum Christo“ o pochovávaní zosnulých a uchovávaní popola v prípade spopolnenia osôb. V Tlačovom stredisku Svätej stolice ju dnes predstavili verejnosti prefekt kongregácie kardinál Gerhard Ludwig Müller, sekretár Medzinárodnej teologickej komisie Serge-Thomas Bonino OP a konzultor kongregácie Mons. Angel Rodríguez Luño.

Ako vysvetlil kardinál Müller, „dokument je určený biskupom Katolíckej cirkvi, ale priamo sa týka života všetkých veriacich“ a reaguje na stále častejšie uprednostňovanie „kremácie pred pochovávaním v mnohých krajinách“:

„Možno logicky usudzovať, že v najbližšej budúcnosti bude spopolnenie považované za bežnú prax. Tento vývoj sprevádza ďalší jav: uchovávanie popola v prostredí domácnosti, jeho uchovanie v podobe spomienkového predmetu alebo jeho rozptýlenie do prírody.“

Prefekt Kongregácie v tejto súvislosti pripomenul učenie Cirkvi, ktoré je obsiahnuté v Kódexe kánonického práva: «Cirkev nástojčivo odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať; nezakazuje však kremáciu, ak nebola zvolená z dôvodov, odporujúcich kresťanskému učeniu» (Kánon 1176, § 3). Nemecký kardinál k tomu dodal, že „pokiaľ ide o prax uchovávania popola, neexistuje špecifické kánonické nariadenie“:

„Z toho dôvodu sa niektoré biskupské konferencie obrátili na Kongregáciu pre náuku viery s otázkami týkajúcimi sa praxe uchovávania urny s popolom v domácnosti, prípadne na miestach iných než cintorín, a hlavne praxe rozptyľovania popola do prírody.“

Kongregácia pre náuku viery sa po príslušnej konzultácii rozhodla vydať dokument s dvojakým cieľom: „po prvé, aby zdôraznila vieroučné a pastoračné dôvody na uprednostnenie pochovávania zosnulýcha po druhé, aby vyhlásila normy týkajúce sa uchovávania popola v prípade spopolnenia“ (porov. Ad resurgendum cum Christo, č. 1).Kardinál Müller poukázal aj na dôvody, pre ktoré Cirkev aj naďalej dáva prednosť pochovávaniu do zeme:

„Cirkev predovšetkým naďalej vytrvalo odporúča, aby sa telá zosnulých pochovávali na cintoríne či na inom posvätnom mieste. Pri spomienke na smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie Pána je pochovanie najvhodnejšou formou na vyjadrenie viery a nádeje v telesné zmŕtvychvstanie... Tým, že sa Cirkev stará o telá zosnulých, potvrdzuje vieru vo zmŕtvychvstanie a dištancuje sa od prístupov a obradov, ktoré na smrť hľadia ako na definitívny zánik osoby, etapu v procese reinkarnácie či ako na splynutie duše s vesmírom(porov. č. 3).

Vtedy, keď legitímne motívy viedli k rozhodnutiu sa pre spopolnenie telesných pozostatkov veriacich, ich popol sa musí riadne uchovávať na posvätnom mieste, teda na cintoríne alebo v kostole, prípadne v priestore výhradne určenom pre tento účel (porov. č. 5). Uchovávanie popola v domácnosti sa nepovoľuje. Jedine v prípade vážnych a výnimočných okolností môže ordinár v zhode s biskupskou konferenciou či biskupskou synodou udeliť povolenie na uchovávanie popola v domácnosti (porov. č. 6). Na vylúčenie akéhokoľvek druhu panteistického, naturalistického či nihilistického omylu, nedovoľuje sa rozptýlenie popola do vzduchu, do zeme či do vody či iným spôsobom, ani premena popola na spomienkové predmety“ (porov. č. 7).

Prefekt Kongregácie pre náuku viery napokon v tejto súvislosti pripomenul, že Cirkev stojí pred novou evanjelizačnou výzvou, týkajúcou sa chápania „zmyslu smrti vo svetle viery v Zmŕtvychvstalého Krista“. To, že postoj k smrti tvorí podstatnú charakteristiku identity kresťana doložil kardinál Gerhard Ludwig Müller slovami starokresťanského autora Tertuliána z prelomu 2. a 3. storočia: «Zmŕtvychvstanie zosnulých je vskutku vierou kresťanov: tým, že v to veríme, nimi sme» (De resurrectione carnis, 1,1). -bp-

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář